Exekučná amnestia vs. zastavenie starších exekučných konaní – ktoré exekúcie tvoria legislatívne výnimky?

Od 1. januára 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. Z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene o doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o ukončení niektorých exekúcií“). V nasledujúcom blogu si priblížime, ktorých exekučných konaní sa to týka a aké exekúcie predstavujú zákonné výnimky.

Ktorých exekučných konaní sa týka zastavenie podľa platného a účinného zákona?

Štatistiky uvádzajú, že na Slovensku existovalo k dátumu 1. januára 2020 viac ako 3 milióny exekúcií, čo predstavuje skutočne veľmi vysoké číslo na celkový počet obyvateľov v krajine. Tieto exekučné konania v mnohých smeroch zaťažovali tunajšie súdy a pre faktickú nevymožiteľnosť mnohých dlhov postavili do patovej situácie všetky participujúce subjekty.

Zákon o ukončení niektorých exekúcií upravuje ukončenie exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, ako aj osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v prípade týchto starých exekúcií.V praxi sa jedná o všetky exekučné konania, na ktorých riešenie boli príslušné pôvodné okresné súdy v pozícii exekučných súdov.

Novo prijatý zákon umožnil zastavenie nasledovných dvoch skupín exekučných konaní (tzv. starých exekúcií):

• Prvú skupinu tvoria exekučné konania, ktoré trvali k 1.1.2020 viac ako 5 rokov a za posledných 18 mesiacov (t.j. v období od 1.6.2018 do 31.12.2018) sa v nich nevymohlo minimálne 15 eur.

• Druhú skupinu tvoria exekučné konania, ktoré sa zastavujú zo zákona. Ide o staré exekúcie, v ktorých po účinnosti zákona o ukončení niektorých exekúcií uplynie rozhodná doba 5 rokov alebo v ktorých oprávnený alebo povinný zanikne bez právneho zástupcu, oprávnený podá návrh na zastavenie starej exekúcie, alebo dôjde k vyhláseniu konkurzu, reštrukturalizácie alebo oddlženia, ak nepôjde v týchto prípadoch o niektorú z výnimiek zo zastavenia starých exekúcií.

Upozornenie: Zákon o ukončení niektorých exekúcií býva ľudovo označovaný aj ako tzv. exekučná amnestia. V praxi však nejde o samotnú amnestiu (čiže úplné oslobodenie sa od existujúceho dlhu), pretože právny nárok veriteľa ostáva aj naďalej zachovaný.To znamená, že samotné jadro dlhov ani v prípade zastavenia týchto starých exekúcií nezaniká, ide len o zastavenie exekučného konania a zrušenie príslušných exekučných a súdnych trov. Takto očistený dlh si však môže veriteľ začať znovu vymáhať v situácii, kedy ho bude dlžník schopný splácať (ak sa napríklad zamestná, bude mať príjmy z podnikania alebo k dispozícii iné finančné zdroje / majetok). Aj preto je dôležité, aby dlžník s veriteľom čo najotvorenejšie komunikoval.

Ak sa veriteľ rozhodne opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, dlžník je povinný zaplatiť okrem svojho pôvodného dlhu aj náklady na zastavenie pôvodnej exekúcie vo výške 35 eur a náklady na nové podanie vo výške 16,50 eur.

Výnimky zo zastavenia starých exekúcií

Zákon o ukončení niektorých exekúcií ustanovuje, že ani staré exekúcie sa nezastavujú, ak sa jedná o nasledujúce konania:

• vymoženie pohľadávky na výživnom,
• uspokojenie práva na nepeňažné plnenie vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
• vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného zákona,
• vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
• vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
• starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, 
• starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie (povinný má konkurznú imunitu).

Niekoľko slov na záver

Cieľom takto prijatej legislatívy bolo najmä odbremenenie súdov, pričom takáto pomoc nie je v praxi vôbec samoúčelná. Odľahčenie súdnej agendy v oblasti exekúcií pomôže obrátiť pozornosť zodpovedných na riešenie ďalších spoločensky prospešných tém, ako sú napríklad rodinné záležitosti alebo spory týkajúce sa maloletých osôb s významným dopadom na celú spoločnosť. Aj niektorí veritelia môžu napokon prehodnotiť vymáhanie svojich starých dlhov a umožniť tak slobodnejšie dýchať dlžníkom, ktorí sa vďaka tomu môžu znovu postaviť na nohy a začať budovať napríklad svoje podnikanie.

Ešte raz treba pripomenúť, že každý dlžník je zodpovedný za svoj dlh a preto dlhy ako také nezanikajú ani ak spadajú pod definíciu citovaného zákona. Je tak vždy na zvážení konkrétneho dlžníka, či svoj dlh dobrovoľne splatí(v prípade, že mu to jeho majetkové pomery opäť dovolia), alebo na rozhodnutí veriteľa, ktorý má pri obnovení majetnosti dlžníka možnosť opätovne vymáhať svoj starý dlh.