Ešte 3 dni pred dražbou bytu si nahovárala, že tozvládne

„Prísť o byt? To sa môže stať jedine lenivým, závislým, nezodpovedným a hlúpym. Mne nie!“ myslela si Martina (38). S dvomi vysokoškolskými titulmi a dobrou prácou ju okolie malo za šikovnú dámu, ktorá si poradí v každej situácii. Takým predsa varovania o nevyplatených pohľadávkach nechodia. Či?

Martina býva v stredne veľkom meste v Bratislavskom kraji. Žije v byte, ktorý donedávna vlastnila. Dnes je už „len“ v prenájme, o čom nik z jej susedov netuší. „Hanba ma stále gniavi. Keď si predstavím, ako málo chýbalo, aby som prišla o všetko, budím sa uprostred noci. Vždy si ale vydýchnem, že aspoň vo vlastnej posteli. Teraz už viem, že to nie je samozrejmosť.“

Šarmantný feminista, ktorého jej kamarátky závideli

Martina, ktorá súhlasila so zverejnením príbehu pod podmienkou zmeneného mena, si prešla existenčným aj vzťahovým peklom. Aké je žeravé, zistila príliš neskoro, pretože priháralo po troškách. Ešte tri dni pred avizovanou dražbou bytu vravela sama sebe, že to „nejako ustojí“.  

„Spätne si uvedomujem svoju neuveriteľnú naivitu. Sama mávam predsudky, dokonca aj dnes, po tom všetkom! Keď na ulici míňam ľudí bez domova, neubránim sa posudzovaniu. Ale o sekundu nato sa preberiem a napomeniem samu seba. Čo som zažila, bola facka – či skôr päsťovka boxerskou rukavicou – od reality. Teraz už viem, ako drasticky sa môže zvrtnúť…“

Martina si vzala dvojizbový byt na hypotéku ešte pred pandémiou. Podmienky splácania boli výhodné, jej práca stabilná. Mala po tridsiatke, bola čerstvo zamilovaná.  „Vtedajší partner spĺňal snáď všetko, čo som si kedy vysnívala o budúcom otcovi svojich detí. Bol taký šarmantný, že moje priateľky so smiechom hovorievali, či by som ho nemohla naklonovať.“

Prívlastok „šarmantný“ použila Martina cielene. Partner ju svojim šarmom presvedčil, že si môže dovoliť vziať hypotéku. „Necítila som sa ešte pripravená, ale verila som mu. Uistil ma, že ako nezávislá žena na to mám, a že najlepšie bude, keď bude úver vedený na moje meno. Ob mi bude mesačne platiť za bývanie viac ako je splátka za hypotéku. Tvrdil mi, že je to pre neho vec cti a princípu, nech je byt naozaj môj. Vraj je feminista…“ Martina sa pri tom slove trpko usmeje. Už pri jeho vyslovení si uvedomuje, ako absurdne ten kvázi-argument znie.

V tom čase ale Martina nemala dôvod pochybovať. Šarmantný priateľ jej platil luxusné večere, kupoval dizajnérske kabelky, brával ju na exotické miesta v zime. A áno, platil nájom. Aspoň na začiatku. Dával jej pocítiť, že je pre neho kráľovnou. Extrémne si strážil súkromie, čo zdôvodňoval vágnym „kšeftovaním so štátom“, no Martine jeho mysterióznosť imponovala.

„Skrátim to, lebo už len ten vzťah je námet na hororovú knihu. Podľahla som patologickému klamárovi a nebezpečnému manipulátorovi. O tom, že si vymýšľa a je po uši zadlžený, som sa prvý raz dozvedela z Instagramu, keď ma kontaktovala jeho bývalá. To bol bod vytriezvenia. Teda… mal byť. To už mi ale hlava nepracovala normálne. Naopak, uverila som partnerovi a jeho príbehu o pomstychtivej ex, to vraj ona dlží jemu. Hneď som si ju aj zablokovala.“

Cical ju ako parazit a ona sa nebránila

Po tomto incidente bol jej partner pozornejší, štedrejší a vynaliezavejší vo výhovorkách, keď niečo nesedelo. Pre Martinu sa stal stredobodom jej vesmíru. „Do toho pandémia, vojna na Ukrajine, celý svet hore nohami… O to viac som chcela uveriť, že my dvaja sa vždy podržíme, keď už je všetko okolo v chaose. Strašne, strašne som tomu chcela uveriť. On sa mi zatiaľ ako parazitická huba prisal na srdce. A cical a cical a cical.“

V jeden večer Martinu privítala šokujúca scéna. „Prišla som z práce a našla ho kľačať pri kuchynskej linke. Plakal. Nikdy som ho takého rozklepaného nevidela. Vyšlo z neho, že ho škaredo podviedol obchodný partner, a prišiel o všetko, čo roky budoval. Ešte aj dlhuje veriteľom. Najviac sa bál, že ma stratí, keď zistím, aký je lúzer. Peniaze sú druhoradé.“

Izoloval ju od okolia… v mene lásky

Nasledovali mesiace, ktoré finančne ťahala Martina za dvoch. Bez váhania. Splátky za hypotéku sa stali záťažou rozpočtu, ale ona stále verila, že pomáha tomu, koho miluje. Čo tam po peniazoch, keď ide o lásku.

Keď Martinina stará mama náhle umrela na následky covidu, zanechala jej dedičstvo. „V tom hroznom prázdne ma môj partner utešoval a ešte viac si ma pripútal k sebe. S odstupom času viem, že len chrapúnsky využil moju zraniteľnosť. Keď ma izoloval od okolia, bola som pre neho tvárnejší materiál, ak to mám takto hnusne, ale úprimne povedať. Bola som otvorenou peňaženkou s blond vlasmi.“

S nikým z rodiny, ani s najlepšou kamarátkou, Martina nezdieľala, že za partnera spláca jeho podlžnosti. „Nepochopili by to, odhovárali by ma. Chcela som mu pomôcť, teda nám. Tak ma mal tak omotanú okolo prsta, že keby mi povedal, nech skočím z mosta, skočím. Ťažko to vysvetlíte niekomu, kto manipulovanie nezažil na vlastnej koži, tak dlho a tak intenzívne. V práci som bola sa sebaistú, doma mi vypínal mozog. Je to príšerné, ale toto sa dialo. Veci okolo seba som vnímala akoby cez clonu,“ spomína Martina.

Vymyslená diagnóza a zrušené číslo

„Vyhrotilo sa to až do takej miery, že si môj partner vymyslel autoimunitné ochorenie. Akoby vždy potreboval vytvárať nové a nové krízy, ktoré ma udržia v pohotovosti. Neviem, asi sa bál, že keby bolo príliš dobre, začala by som jeho schémy, uvoľnená a pokojná, prekukávať. Sfalšoval lekárske správy, aby vo mne vyvolal súcit. Nechával ma platiť za zahraničné ajurvédske pobyty, experimentálne liečby. Ja už som sa nebála len toho, že ho stratím, ale že ho zabijem, ak mu nepomôžem. Pridal sa pocit viny a to už išlo všetko z kopca… môj rozum ako prvý.“

Roky trvajúci toxický vzťah plný lží, zavádzania a vydržiavania uťal náhle a nečakane. Martinin partner sa odmlčal počas „ozdravného“ pobytu na Srí Lanke. Bez vysvetlenia. Zrušil číslo, zmizol. Po prvom šoku prišiel ďalší, ešte väčší. Krátko na to totiž zistila, že partner si v jej mene nabral úvery, ktoré dlhodobo nesplácal. Ak by sa vrátil na Slovensko, hrozí mu trest za úverové podvody.

Myšlienky, že si zaslúži život na ulici

„Moja najbližšia rodina dodnes nevie, ako blízko som sa dostala k životu bez domova. Ja som popri riešení všetkých našich kríz úplne vytesnila, že dlhodobo meškám so splátkami na hypotéku. Uisťovala som sa, že keď partner vyzdravie, keď sa situácia upokojí, keď, keď, stále nejaké keď…  akoby mi myseľ prestala rozmýšľať v číslach,“ analyzuje Martina.

„Listy z banky som neotvárala. Cudzie čísla nedvíhala. Mala som strach. Nevedela som, čo hasiť skôr, komu platiť skôr. Ozývali sa mi exekútori a bolo to nesmierne ponižujúce. Nikoho nezaujímala moja bolesť, len kedy zaplatím. Po uvedomení, že som sa sama stala obeťou finančného podvodu so zneužitím osobných údajov, som si pripadala bezmocná.  A najmä hlúpa. Vravela som si, že si ten život na ulici zrejme zaslúžim.“

Body zlomu a riešenie na poslednú chvíľu

Martina vtedy spravila dve rozhodnutia, ktoré zmenili všetko. Odblokovala si na Instagrame ex priateľku svojho partnera. Takto sa, hoci bolestivo, konečne zakotvila v realite. S hrôzou zistila, že roky žila s mužom, ktorý bol brilantným majstrom vymyslených identít. A že nie je jeho prvou obeťou. V súčasnosti už celú situáciu rieši s právnikmi.

Druhým dôležitým rozhodnutím bolo kontaktovanie Nestor Capital, firmy, ktorá popri štandardných realitných službách pokrýva špecifický segment trhu – výkup nehnuteľností za férové ceny. Rýchlo, diskrétne a bez rizika.

„Akokoľvek neuveriteľný je Martinin príbeh, zažili sme žiaľ aj komplikovanejšie a šokujúcejšie,“ hovorí Martin Nestor. Spolu so svojím tímom realitných expertov asistuje pri závažných životných situáciách, aké má väčšina ľudí uložené v kategórii „mne sa to NIKDY nemôže stať“.

Martin Nestor, špecialista na riešenie krízových situácií spojených s nehnuteľnosťami, vysvetľuje, že aj keď je každý prípad unikátny, všetky majú spoločný znak: „Ľudia sa nám ozvú, až keď je zle. Naozaj zle,“ hovorí. „Často je za odsúvaním hanba, strach alebo podcenenie rizika, a preto aj prvý kontakt s nami, bezplatná konzultácia, neprebieha v uvoľnenej atmosfére s bezstarostným úsmevom. U nás sa pri kávičke aj poplače. Bolo by vyslovene nekorektné voči klientovi, keby sme jeho situáciu zľahčovali. Oslovujú nás ľudia, ktorých do núdze dostali falošné nádeje, nepotrebujú ďalšie. Hľadajú riešenia. A zo všetkého najviac hľadajú porozumenie. Vedia, že u nás nájdu oboje.“

Finančná gramotnosť v „horúcich“ situáciách neochráni

Martin Nestor upozorňuje, že prípad Martiny bol hraničný, klientka ich kontaktovala doslova niekoľko dní pred ohlásenou dražbou nehnuteľnosti. Len vďaka promptnému zásahu a koordinácii realitno-právneho tímu sa podarilo byt „zachrániť“ a spolu s ním aj klientkinu dôstojnosť, keďže využila ponúknutú možnosť prenájmu za trhové ceny, bez ďalšieho obohatenia. Prišla o veľa, ale nestratila svoj domov a dostala šancu začať odznova po náročnej životnej skúške.

„Rád by som zdôraznil, že to, čo sa stalo Martine, je ojedinelé. Dražba je už naozaj krajným riešením a málokedy to dospeje tak ďaleko. V ideálnom prípade máme celé týždne na to, aby sme klientovi ponúkli optimálne riešenie pre zlepšenie jeho situácie. Bez tlaku, s rozvahou. Zároveň sa však denne stretávam s popieraním závažnosti okolností, a to aj u klientov, ktorí sú bystrí, vzdelaní ľudia. Psychika, naštrbená vzťahovou krízou či akoukoľvek traumatizujúcou životnou udalosťou, je mocnejšia než perfektná finančná gramotnosť, verte mi.“

Tím Nestor Capital posudzuje okolnosti, nie klienta

Empatia a priamosť tam, kde by iní čakali povyšovanie a výsmech, pomáhajú Nestorovi dlhodobo upevňovať dobré vzťahy s klientmi. Aj preto sa na neho s dôverou obracajú ľudia z celého Slovenska, nielen z Bratislavy.

„Bolo by ľahké využiť klientovo zúfalstvo a zarobiť na ňom, keď neuvažuje s čistou hlavou. Pozrite sa na pohrebné či svadobné salóny. Kde je emócia, tam je vidina zisku. Ale to nie je náš štýl, ani cesta, ako sa dlhodobo udržať na trhu. Nechceme prísť o dobré meno,“ vysvetľuje Martin Nestor, ktorý pri konzultáciách využíva aj osobné skúsenosti z mentálneho koučingu.

„Snažím sa byť pre svojich klientov oporou predovšetkým po ľudskej, nielen po profesionálnej stránke. V našom biznise ide o rýchle, rozvážne reakcie a odborné kompetencie, ale aj o citlivosť a schopnosť prejaviť súcit. Stačí jeden odsudzujúci pohľad, poznámka či gesto a klienta utvrdíte v jeho sebatrýznivom postoji, že si za všetko môže sám. Ak ma prax niečo naučila, tak je to poznanie, že kontrola majetku je do veľkej miery ilúzia. Vy, ja, hocikto môže prísť o všetko. Mnohými malými rozhodnutiami aj zhlukom zle načasovaných náhod. Ja hovorím, že kto aspoň raz – ľudovo povedané – nerachol na hubu, ten nežil. Náš život však neformujú ťažkosti, ale spôsob, ako sa s nimi vyrovnáme.“